PRÍBEH UNIKÁTNYCH ŠPERKOV
Jana Torzewská Kamenská
Môj príbeh začal v mojej rodine, ktorá bola inšpiratívnym prostredím, a vštepila mi lásku k tradíciám a hodnotám, ktoré sú pre mnohých ľudí dnes už retro. Bola to prekrásna zmes niekoľkých generácií Podpoľania, premiešaná s Hontom a Novohradom.
Ovplyvnená svojimi stredoslovenskými koreňmi som ako dieťa pod vplyvom svojich starých rodičov priľnula k ľudovému umeniu a folklóru. Od 5 do 18 rokov som navštevovala Ľudovú školu umenia v Nitre, a to hneď niekoľko odborov – výtvarný, hudobný, spev, flauta, zbor.
Zrod príbehu
Detstvo som s mojimi drahými sestrami prežila v prostredí Štiavnických vrchov, neďaleko Krupiny. Tu môj starký, Emil Slobodník /pôvodom z Podkoníc/, mal malý salaš, kde choval ovečky a okrem ovčiarskych výrobkov sa venoval aj výrobe črpákov. Požiadala som ho, či by mi vyrezal ovečku bez črpáka, iba postavičku, a túto moju skromnú prosbu splnil k mojim 11. narodeninám. Dodnes má táto malá soška pre mňa nevýslovnú hodnotu nielen preto, že ju vytvoril on, ale i preto, že ju vyrobil vo veku 70 rokov, kedy sa mu už triasli ruky a verím, že do nej vložil celé svoje srdce.
Z oteckovej strany moje cítenie a osobnosť najviac ovplyvnila jeho mamička – moja starká, Rozália Kamenská – pochádzajúca zo Žihľavy /Cinobaňa/. Ona mi vštepila cit a lásku k Podpoľaniu a k ľudovej piesni. Do jej teplých rúk som už ako dieťa vkladala všetky svoje radosti aj starosti. Prežila som u nej krásne detstvo. V mnohom mi bola všetkým a veľmi mi chýba.
Myslím si, že niekde vo veku 11 rokov sa začala moja láska k ľudovému umeniu, tradíciám a folklóru, ktorá prirodzene vyústila k tvorbe značky v dospelosti.
Šperky vznikajú v limitovaných množstvách, aby sa tak zachovala ich unikátnosť a jedinečnosť.
Mgr. Jana Torzewská Kamenská
