„ Odkiaľ sa berie poézia?
V akej kolíske dorastá pieseň?
Na akej lúke rástli tie kvety, ktoré dnes rozkvitajú na ľubietovskom džbánku.
Takto a podobne sa pýta človek večne zvedavý, večne hľadajúci. Ale ako ťažko je človeku odpovedať na svoje vlastné otázky.

Prečo ste sa, predkovia naši, nepodpísali pod svoje piesne, prečo ste nevryli svoje prosté a poctivé mená do prísne krásnych tvarov črpákov?…
A prečo, že by sme mali, dcéra moja? – povedali by naši predkovia,keby mohli. Bolo by to veľa podpisov, preveľa mien. Všetci sme ich tvorcami, my, ľud večne živý vo svojej tvorivosti. Slovko ku slovku sme vkladali do veršov, dívali sme sa do svojich očí, počúvali sa navzájom, až zostalo iba to, čo bolo k krásneho najkrajšie. Ako keď skúšaš platnosť zlatého toliara.Tak i my sme v tisícich hrdlách skúšali sviežosť každého tónu, aby vám tu nadlho zostala pieseň čistá ako horská spiež…

V akých komnatách v akých sálach a miestnostiach ste sa stretávali.? Aké učené spoločnosti posudzovali Vaše diela?
V krystáľových sieňach tuhých zím potomci naši. Stará mať podvečer zapchala vechtíkom sena okenice do maštaľe, prešla pod strieborným hrebienkom cencúľov aby si zasadla ku kolovrátku.

Prišli susedia, susedky, deti sa posadili za pec. Rozprávalo sa, spievalo a priadlo. Ťažkali sme sa na svoj osud, a chválili sme jeho ťažkú krášu. Kvetiny, stromy, zvieratá, mesiac aj slnko, vstupovali malým oblôčkom do našej izbietky aby tu prežívalo s nami. Kolovrátok mäkko rachotil, snovajúc ľanové nite na košieľku a zlaté nite na rozprávku a pieseň, ktorá tu pretrváva s vami… Akoby sme tu dodnes boli s vami.“

Jana Torzewská Kamenská

Foto: K. Plicka

Close

Košík

Žiadne produkty v košíku.