Bolo to vraj veľmi dávno, keď prišli národy sveta pred Boží trón, vypýtať si od Stvoriteľa dary.
Jedni chceli veľké zeme, iní moc a slávu. Na konci dlhého radu stáli skromne Slováci.
“Čože tak neskoro, deti moje.” povedal Stvoriteľ a pokračoval:”všetko čo som mal, som už rozdal.” Slováci sa poklonili a pokorne preriekli:
„Nežiadame veľké zeme, ani moc a slávu, ale len aby si nás Slovákov navždy vo svojom srdci nosil.“
Zapáčila sa stvoriteľovi táto prosba,a kedže jeho štedrosť nepozná konca, daroval Slovákom takéto dary: vieru, nádej a lásku.
Krásnu reč, za priehrštie zvykov, obyčajov, ale aj utešené piesne. No dal im ešte jeden dar – najkrajší kútik sveta pod Tatrami.
 
                                                                                                       

Close

Košík

Žiadne produkty v košíku.